महत् (mahat, “great”) + काव्य (kāvya, “court poem”)
महाकाव्य • (mahākāvya) stem, n
singular | dual | plural | |
---|---|---|---|
nominative | महाकाव्यम् (mahākāvyam) | महाकाव्ये (mahākāvye) | महाकाव्यानि (mahākāvyāni) |
accusative | महाकाव्यम् (mahākāvyam) | महाकाव्ये (mahākāvye) | महाकाव्यानि (mahākāvyāni) |
instrumental | महाकाव्येन (mahākāvyena) | महाकाव्याभ्याम् (mahākāvyābhyām) | महाकाव्यैः (mahākāvyaiḥ) |
dative | महाकाव्याय (mahākāvyāya) | महाकाव्याभ्याम् (mahākāvyābhyām) | महाकाव्येभ्यः (mahākāvyebhyaḥ) |
ablative | महाकाव्यात् (mahākāvyāt) | महाकाव्याभ्याम् (mahākāvyābhyām) | महाकाव्येभ्यः (mahākāvyebhyaḥ) |
genitive | महाकाव्यस्य (mahākāvyasya) | महाकाव्ययोः (mahākāvyayoḥ) | महाकाव्यानाम् (mahākāvyānām) |
locative | महाकाव्ये (mahākāvye) | महाकाव्ययोः (mahākāvyayoḥ) | महाकाव्येषु (mahākāvyeṣu) |
vocative | महाकाव्य (mahākāvya) | महाकाव्ये (mahākāvye) | महाकाव्यानि (mahākāvyāni) |