From வாய் (vāy) + -ப்பு (-ppu).
வாய்ப்பு • (vāyppu)
singular | plural | |
---|---|---|
nominative | வாய்ப்பு vāyppu |
வாய்ப்புகள் vāyppukaḷ |
vocative | வாய்ப்பே vāyppē |
வாய்ப்புகளே vāyppukaḷē |
accusative | வாய்ப்பை vāyppai |
வாய்ப்புகளை vāyppukaḷai |
dative | வாய்ப்புக்கு vāyppukku |
வாய்ப்புகளுக்கு vāyppukaḷukku |
benefactive | வாய்ப்புக்காக vāyppukkāka |
வாய்ப்புகளுக்காக vāyppukaḷukkāka |
genitive 1 | வாய்ப்புடைய vāyppuṭaiya |
வாய்ப்புகளுடைய vāyppukaḷuṭaiya |
genitive 2 | வாய்ப்பின் vāyppiṉ |
வாய்ப்புகளின் vāyppukaḷiṉ |
locative 1 | வாய்ப்பில் vāyppil |
வாய்ப்புகளில் vāyppukaḷil |
locative 2 | வாய்ப்பிடம் vāyppiṭam |
வாய்ப்புகளிடம் vāyppukaḷiṭam |
sociative 1 | வாய்ப்போடு vāyppōṭu |
வாய்ப்புகளோடு vāyppukaḷōṭu |
sociative 2 | வாய்ப்புடன் vāyppuṭaṉ |
வாய்ப்புகளுடன் vāyppukaḷuṭaṉ |
instrumental | வாய்ப்பால் vāyppāl |
வாய்ப்புகளால் vāyppukaḷāl |
ablative | வாய்ப்பிலிருந்து vāyppiliruntu |
வாய்ப்புகளிலிருந்து vāyppukaḷiliruntu |