воз- (voz-) + горе́ть (gorétʹ)
возгоре́ть • (vozgorétʹ) pf (imperfective возгора́ть) (dated)
perfective aspect | ||
---|---|---|
infinitive | возгоре́ть vozgorétʹ | |
participles | present tense | past tense |
active | — | возгоре́вший vozgorévšij |
passive | — | — |
adverbial | — | возгоре́в vozgorév, возгоре́вши vozgorévši |
present tense | future tense | |
1st singular (я) | — | возгорю́ vozgorjú |
2nd singular (ты) | — | возгори́шь vozgoríšʹ |
3rd singular (он/она́/оно́) | — | возгори́т vozgorít |
1st plural (мы) | — | возгори́м vozgorím |
2nd plural (вы) | — | возгори́те vozgoríte |
3rd plural (они́) | — | возгоря́т vozgorját |
imperative | singular | plural |
возгори́ vozgorí |
возгори́те vozgoríte | |
past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
masculine (я/ты/он) | возгоре́л vozgorél |
возгоре́ли vozgoréli |
feminine (я/ты/она́) | возгоре́ла vozgoréla | |
neuter (оно́) | возгоре́ло vozgorélo |