заиме́ть • (zaimétʹ) pf
perfective aspect | ||
---|---|---|
infinitive | заиме́ть zaimétʹ | |
participles | present tense | past tense |
active | — | заиме́вший zaimévšij |
passive | — | — |
adverbial | — | заиме́в zaimév, заиме́вши zaimévši |
present tense | future tense | |
1st singular (я) | — | заиме́ю zaiméju |
2nd singular (ты) | — | заиме́ешь zaiméješʹ |
3rd singular (он/она́/оно́) | — | заиме́ет zaiméjet |
1st plural (мы) | — | заиме́ем zaiméjem |
2nd plural (вы) | — | заиме́ете zaiméjete |
3rd plural (они́) | — | заиме́ют zaiméjut |
imperative | singular | plural |
заиме́й zaiméj |
заиме́йте zaiméjte | |
past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
masculine (я/ты/он) | заиме́л zaimél |
заиме́ли zaiméli |
feminine (я/ты/она́) | заиме́ла zaiméla | |
neuter (оно́) | заиме́ло zaimélo |