кооперати́в (kooperatív) + -ный (-nyj)
кооперати́вный • (kooperatívnyj)
masculine | neuter | feminine | plural | ||
---|---|---|---|---|---|
nominative | кооперати́вный kooperatívnyj |
кооперати́вное kooperatívnoje |
кооперати́вная kooperatívnaja |
кооперати́вные kooperatívnyje | |
genitive | кооперати́вного kooperatívnovo |
кооперати́вной kooperatívnoj |
кооперати́вных kooperatívnyx | ||
dative | кооперати́вному kooperatívnomu |
кооперати́вной kooperatívnoj |
кооперати́вным kooperatívnym | ||
accusative | animate | кооперати́вного kooperatívnovo |
кооперати́вное kooperatívnoje |
кооперати́вную kooperatívnuju |
кооперати́вных kooperatívnyx |
inanimate | кооперати́вный kooperatívnyj |
кооперати́вные kooperatívnyje | |||
instrumental | кооперати́вным kooperatívnym |
кооперати́вной, кооперати́вною kooperatívnoj, kooperatívnoju |
кооперати́вными kooperatívnymi | ||
prepositional | кооперати́вном kooperatívnom |
кооперати́вной kooperatívnoj |
кооперати́вных kooperatívnyx | ||
short form | кооперати́вен kooperatíven |
кооперати́вно kooperatívno |
кооперати́вна kooperatívna |
кооперати́вны kooperatívny |