обня́ть • (obnjátʹ) pf (imperfective обнима́ть)
perfective aspect | ||
---|---|---|
infinitive | обня́ть obnjátʹ | |
participles | present tense | past tense |
active | — | обня́вший obnjávšij |
passive | — | о́бнятый óbnjatyj |
adverbial | — | обня́в obnjáv, обня́вши obnjávši |
present tense | future tense | |
1st singular (я) | — | обниму́ obnimú |
2nd singular (ты) | — | обни́мешь obnímešʹ |
3rd singular (он/она́/оно́) | — | обни́мет obnímet |
1st plural (мы) | — | обни́мем obnímem |
2nd plural (вы) | — | обни́мете obnímete |
3rd plural (они́) | — | обни́мут obnímut |
imperative | singular | plural |
обними́ obnimí |
обними́те obnimíte | |
past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
masculine (я/ты/он) | обня́л obnjál, о́бнял* óbnjal* |
обня́ли obnjáli, о́бняли* óbnjali* |
feminine (я/ты/она́) | обняла́ obnjalá | |
neuter (оно́) | обня́ло*△ obnjálo*△, о́бняло óbnjalo, обняло́**△ obnjaló**△ |