From Old East Slavic ото (oto) + older сей (sej).
оце́й • (océj)
singular | plural | ||||
---|---|---|---|---|---|
masculine | neuter | feminine | |||
nominative | оце́й océj |
оце́, оце́є1 océ, océje1 |
оця́, оця́я1 ocjá, ocjája1 |
оці́, оці́ї1 ocí, ocíji1 | |
genitive | оцього́, оцьо́го2 ocʹohó, ocʹóho2 |
оціє́ї ocijéji |
оци́х ocýx | ||
dative | оцьому́ ocʹomú |
оці́й ocíj |
оци́м ocým | ||
accusative | animate | оцього́, оцьо́го2 ocʹohó, ocʹóho2 |
оце́, оце́є1 océ, océje1 |
оцю́, оцю́ю1 ocjú, ocjúju1 |
оци́х ocýx |
inanimate | оце́й océj |
оці́, оці́ї1 ocí, ocíji1 | |||
instrumental | оци́м ocým |
оціє́ю ocijéju |
оци́ми ocýmy | ||
locative | оцьо́му, оці́м ocʹómu, ocím |
оці́й ocíj |
оци́х ocýx | ||
vocative | оце́й océj |
оце́, оце́є1 océ, océje1 |
оця́, оця́я1 ocjá, ocjája1 |
оці́, оці́ї1 ocí, ocíji1 |
1Archaic.
2After a preposition.