оце́нка (océnka) + -ный (-nyj)
оце́ночный • (océnočnyj)
masculine | neuter | feminine | plural | ||
---|---|---|---|---|---|
nominative | оце́ночный océnočnyj |
оце́ночное océnočnoje |
оце́ночная océnočnaja |
оце́ночные océnočnyje | |
genitive | оце́ночного océnočnovo |
оце́ночной océnočnoj |
оце́ночных océnočnyx | ||
dative | оце́ночному océnočnomu |
оце́ночной océnočnoj |
оце́ночным océnočnym | ||
accusative | animate | оце́ночного océnočnovo |
оце́ночное océnočnoje |
оце́ночную océnočnuju |
оце́ночных océnočnyx |
inanimate | оце́ночный océnočnyj |
оце́ночные océnočnyje | |||
instrumental | оце́ночным océnočnym |
оце́ночной, оце́ночною océnočnoj, océnočnoju |
оце́ночными océnočnymi | ||
prepositional | оце́ночном océnočnom |
оце́ночной océnočnoj |
оце́ночных océnočnyx | ||
short form | оце́ночен océnočen |
оце́ночно océnočno |
оце́ночна océnočna |
оце́ночны océnočny |