ощу́пать • (oščúpatʹ) pf (imperfective ощу́пывать)
perfective aspect | ||
---|---|---|
infinitive | ощу́пать oščúpatʹ | |
participles | present tense | past tense |
active | — | ощу́павший oščúpavšij |
passive | — | ощу́панный oščúpannyj |
adverbial | — | ощу́пав oščúpav, ощу́павши oščúpavši |
present tense | future tense | |
1st singular (я) | — | ощу́паю oščúpaju |
2nd singular (ты) | — | ощу́паешь oščúpaješʹ |
3rd singular (он/она́/оно́) | — | ощу́пает oščúpajet |
1st plural (мы) | — | ощу́паем oščúpajem |
2nd plural (вы) | — | ощу́паете oščúpajete |
3rd plural (они́) | — | ощу́пают oščúpajut |
imperative | singular | plural |
ощу́пай oščúpaj |
ощу́пайте oščúpajte | |
past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
masculine (я/ты/он) | ощу́пал oščúpal |
ощу́пали oščúpali |
feminine (я/ты/она́) | ощу́пала oščúpala | |
neuter (оно́) | ощу́пало oščúpalo |