From Proto-Slavic *pъlkъ, possibly from Proto-Germanic *fulką (“people”) (compare English folk).
пълкъ (pŭlkŭ)
singular | dual | plural | |
---|---|---|---|
nominative | пълкъ pŭlkŭ |
пълка pŭlka |
пълки pŭlki |
genitive | пълка pŭlka |
пълку pŭlku |
пълкъ pŭlkŭ |
dative | пълку pŭlku |
пълкома pŭlkoma |
пълкомъ pŭlkomŭ |
accusative | пълкъ pŭlkŭ |
пълка pŭlka |
пълкꙑ pŭlky |
instrumental | пълкъмь pŭlkŭmĭ |
пълкома pŭlkoma |
пълкꙑ pŭlky |
locative | пълкѣ pŭlkě |
пълку pŭlku |
пълкѣхъ pŭlkěxŭ |
vocative | пълке pŭlke |
пълка pŭlka |
пълки pŭlki |