сорочи́ца • (soročíca) f inan (genitive сорочи́цы, nominative plural сорочи́цы, genitive plural сорочи́ц)
singular | plural | |
---|---|---|
nominative | сорочи́ца soročíca |
сорочи́цы soročícy |
genitive | сорочи́цы soročícy |
сорочи́ц soročíc |
dative | сорочи́це soročíce |
сорочи́цам soročícam |
accusative | сорочи́цу soročícu |
сорочи́цы soročícy |
instrumental | сорочи́цей, сорочи́цею soročícej, soročíceju |
сорочи́цами soročícami |
prepositional | сорочи́це soročíce |
сорочи́цах soročícax |