миротво́рец (mirotvórec) + -ческий (-českij)
миротво́рческий • (mirotvórčeskij)
masculine | neuter | feminine | plural | ||
---|---|---|---|---|---|
nominative | миротво́рческий mirotvórčeskij |
миротво́рческое mirotvórčeskoje |
миротво́рческая mirotvórčeskaja |
миротво́рческие mirotvórčeskije | |
genitive | миротво́рческого mirotvórčeskovo |
миротво́рческой mirotvórčeskoj |
миротво́рческих mirotvórčeskix | ||
dative | миротво́рческому mirotvórčeskomu |
миротво́рческой mirotvórčeskoj |
миротво́рческим mirotvórčeskim | ||
accusative | animate | миротво́рческого mirotvórčeskovo |
миротво́рческое mirotvórčeskoje |
миротво́рческую mirotvórčeskuju |
миротво́рческих mirotvórčeskix |
inanimate | миротво́рческий mirotvórčeskij |
миротво́рческие mirotvórčeskije | |||
instrumental | миротво́рческим mirotvórčeskim |
миротво́рческой, миротво́рческою mirotvórčeskoj, mirotvórčeskoju |
миротво́рческими mirotvórčeskimi | ||
prepositional | миротво́рческом mirotvórčeskom |
миротво́рческой mirotvórčeskoj |
миротво́рческих mirotvórčeskix |