прикме́та • (prykméta) f inan (genitive прикме́ти, nominative plural прикме́ти, genitive plural прикме́т)
singular | plural | |
---|---|---|
nominative | прикме́та prykméta |
прикме́ти prykméty |
genitive | прикме́ти prykméty |
прикме́т prykmét |
dative | прикме́ті prykméti |
прикме́там prykmétam |
accusative | прикме́ту prykmétu |
прикме́ти prykméty |
instrumental | прикме́тою prykmétoju |
прикме́тами prykmétamy |
locative | прикме́ті prykméti |
прикме́тах prykmétax |
vocative | прикме́то prykméto |
прикме́ти prykméty |