запра́вка (zaprávka) + -ный (-nyj)
запра́вочный • (zaprávočnyj)
masculine | neuter | feminine | plural | ||
---|---|---|---|---|---|
nominative | запра́вочный zaprávočnyj |
запра́вочное zaprávočnoje |
запра́вочная zaprávočnaja |
запра́вочные zaprávočnyje | |
genitive | запра́вочного zaprávočnovo |
запра́вочной zaprávočnoj |
запра́вочных zaprávočnyx | ||
dative | запра́вочному zaprávočnomu |
запра́вочной zaprávočnoj |
запра́вочным zaprávočnym | ||
accusative | animate | запра́вочного zaprávočnovo |
запра́вочное zaprávočnoje |
запра́вочную zaprávočnuju |
запра́вочных zaprávočnyx |
inanimate | запра́вочный zaprávočnyj |
запра́вочные zaprávočnyje | |||
instrumental | запра́вочным zaprávočnym |
запра́вочной, запра́вочною zaprávočnoj, zaprávočnoju |
запра́вочными zaprávočnymi | ||
prepositional | запра́вочном zaprávočnom |
запра́вочной zaprávočnoj |
запра́вочных zaprávočnyx |