колобро́дить • (kolobróditʹ) impf
imperfective aspect | ||
---|---|---|
infinitive | колобро́дить kolobróditʹ | |
participles | present tense | past tense |
active | колобро́дящий kolobródjaščij |
колобро́дивший kolobródivšij |
passive | — | — |
adverbial | колобро́дя kolobródja |
колобро́див kolobródiv, колобро́дивши kolobródivši |
present tense | future tense | |
1st singular (я) | колобро́жу kolobróžu |
бу́ду колобро́дить búdu kolobróditʹ |
2nd singular (ты) | колобро́дишь kolobródišʹ |
бу́дешь колобро́дить búdešʹ kolobróditʹ |
3rd singular (он/она́/оно́) | колобро́дит kolobródit |
бу́дет колобро́дить búdet kolobróditʹ |
1st plural (мы) | колобро́дим kolobródim |
бу́дем колобро́дить búdem kolobróditʹ |
2nd plural (вы) | колобро́дите kolobródite |
бу́дете колобро́дить búdete kolobróditʹ |
3rd plural (они́) | колобро́дят kolobródjat |
бу́дут колобро́дить búdut kolobróditʹ |
imperative | singular | plural |
колобро́дь kolobródʹ |
колобро́дьте kolobródʹte | |
past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
masculine (я/ты/он) | колобро́дил kolobródil |
колобро́дили kolobródili |
feminine (я/ты/она́) | колобро́дила kolobródila | |
neuter (оно́) | колобро́дило kolobródilo |