ко́нчить (kónčitʹ) + -еный (-enyj)
ко́нченый • (kónčenyj)
masculine | neuter | feminine | plural | ||
---|---|---|---|---|---|
nominative | ко́нченый kónčenyj |
ко́нченое kónčenoje |
ко́нченая kónčenaja |
ко́нченые kónčenyje | |
genitive | ко́нченого kónčenovo |
ко́нченой kónčenoj |
ко́нченых kónčenyx | ||
dative | ко́нченому kónčenomu |
ко́нченой kónčenoj |
ко́нченым kónčenym | ||
accusative | animate | ко́нченого kónčenovo |
ко́нченое kónčenoje |
ко́нченую kónčenuju |
ко́нченых kónčenyx |
inanimate | ко́нченый kónčenyj |
ко́нченые kónčenyje | |||
instrumental | ко́нченым kónčenym |
ко́нченой, ко́нченою kónčenoj, kónčenoju |
ко́нчеными kónčenymi | ||
prepositional | ко́нченом kónčenom |
ко́нченой kónčenoj |
ко́нченых kónčenyx |