Inherited from Proto-Slavic *pǫ̀čiti.
пу́чить • (púčitʹ) impf (perfective вспу́чить)
imperfective aspect | ||
---|---|---|
infinitive | пу́чить púčitʹ | |
participles | present tense | past tense |
active | пу́чащий púčaščij |
пу́чивший púčivšij |
passive | пу́чимый1 púčimyj1 |
пу́ченный púčennyj |
adverbial | пу́ча púča |
пу́чив púčiv, пу́чивши púčivši |
present tense | future tense | |
1st singular (я) | пу́чу púču |
бу́ду пу́чить búdu púčitʹ |
2nd singular (ты) | пу́чишь púčišʹ |
бу́дешь пу́чить búdešʹ púčitʹ |
3rd singular (он/она́/оно́) | пу́чит púčit |
бу́дет пу́чить búdet púčitʹ |
1st plural (мы) | пу́чим púčim |
бу́дем пу́чить búdem púčitʹ |
2nd plural (вы) | пу́чите púčite |
бу́дете пу́чить búdete púčitʹ |
3rd plural (они́) | пу́чат púčat |
бу́дут пу́чить búdut púčitʹ |
imperative | singular | plural |
пу́чь púčʹ |
пу́чьте púčʹte | |
past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
masculine (я/ты/он) | пу́чил púčil |
пу́чили púčili |
feminine (я/ты/она́) | пу́чила púčila | |
neuter (оно́) | пу́чило púčilo |