свой (svoj) + -е- (-e-) + рука́ (ruká) + -ный (-nyj)
своеру́чный • (svojerúčnyj)
masculine | neuter | feminine | plural | ||
---|---|---|---|---|---|
nominative | своеру́чный svojerúčnyj |
своеру́чное svojerúčnoje |
своеру́чная svojerúčnaja |
своеру́чные svojerúčnyje | |
genitive | своеру́чного svojerúčnovo |
своеру́чной svojerúčnoj |
своеру́чных svojerúčnyx | ||
dative | своеру́чному svojerúčnomu |
своеру́чной svojerúčnoj |
своеру́чным svojerúčnym | ||
accusative | animate | своеру́чного svojerúčnovo |
своеру́чное svojerúčnoje |
своеру́чную svojerúčnuju |
своеру́чных svojerúčnyx |
inanimate | своеру́чный svojerúčnyj |
своеру́чные svojerúčnyje | |||
instrumental | своеру́чным svojerúčnym |
своеру́чной, своеру́чною svojerúčnoj, svojerúčnoju |
своеру́чными svojerúčnymi | ||
prepositional | своеру́чном svojerúčnom |
своеру́чной svojerúčnoj |
своеру́чных svojerúčnyx | ||
short form | своеру́чен svojerúčen |
своеру́чно svojerúčno |
своеру́чна svojerúčna |
своеру́чны svojerúčny |