сорва́ть (sorvátʹ) + -ся (-sja)
сорва́ться • (sorvátʹsja) pf (imperfective срыва́ться)
perfective aspect | ||
---|---|---|
infinitive | сорва́ться sorvátʹsja | |
participles | present tense | past tense |
active | — | сорва́вшийся sorvávšijsja |
passive | — | — |
adverbial | — | сорва́вшись sorvávšisʹ |
present tense | future tense | |
1st singular (я) | — | сорву́сь sorvúsʹ |
2nd singular (ты) | — | сорвёшься sorvjóšʹsja |
3rd singular (он/она́/оно́) | — | сорвётся sorvjótsja |
1st plural (мы) | — | сорвёмся sorvjómsja |
2nd plural (вы) | — | сорвётесь sorvjótesʹ |
3rd plural (они́) | — | сорву́тся sorvútsja |
imperative | singular | plural |
сорви́сь sorvísʹ |
сорви́тесь sorvítesʹ | |
past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
masculine (я/ты/он) | сорва́лся sorválsja, сорвался́1 sorvalsjá1 |
сорвали́сь sorvalísʹ, сорва́лись sorválisʹ |
feminine (я/ты/она́) | сорвала́сь sorvalásʹ | |
neuter (оно́) | сорвало́сь sorvalósʹ, сорва́лось sorválosʹ |