Onomatopoeic, from Proto-Dravidian *kākkai, *kākkāy. Doublet of காக்கை (kākkai).
காக்காய் • (kākkāy) (chiefly Spoken Tamil).
singular | plural | |
---|---|---|
nominative | காக்காய் kākkāy |
காக்காய்கள் kākkāykaḷ |
vocative | காக்காயே kākkāyē |
காக்காய்களே kākkāykaḷē |
accusative | காக்காயை kākkāyai |
காக்காய்களை kākkāykaḷai |
dative | காக்காய்க்கு kākkāykku |
காக்காய்களுக்கு kākkāykaḷukku |
benefactive | காக்காய்க்காக kākkāykkāka |
காக்காய்களுக்காக kākkāykaḷukkāka |
genitive 1 | காக்காயுடைய kākkāyuṭaiya |
காக்காய்களுடைய kākkāykaḷuṭaiya |
genitive 2 | காக்காயின் kākkāyiṉ |
காக்காய்களின் kākkāykaḷiṉ |
locative 1 | காக்காயில் kākkāyil |
காக்காய்களில் kākkāykaḷil |
locative 2 | காக்காயிடம் kākkāyiṭam |
காக்காய்களிடம் kākkāykaḷiṭam |
sociative 1 | காக்காயோடு kākkāyōṭu |
காக்காய்களோடு kākkāykaḷōṭu |
sociative 2 | காக்காயுடன் kākkāyuṭaṉ |
காக்காய்களுடன் kākkāykaḷuṭaṉ |
instrumental | காக்காயால் kākkāyāl |
காக்காய்களால் kākkāykaḷāl |
ablative | காக்காயிலிருந்து kākkāyiliruntu |
காக்காய்களிலிருந்து kākkāykaḷiliruntu |