во́инство (vóinstvo) + -енный (-ennyj)
вои́нственный • (voínstvennyj)
masculine | neuter | feminine | plural | ||
---|---|---|---|---|---|
nominative | вои́нственный voínstvennyj |
вои́нственное voínstvennoje |
вои́нственная voínstvennaja |
вои́нственные voínstvennyje | |
genitive | вои́нственного voínstvennovo |
вои́нственной voínstvennoj |
вои́нственных voínstvennyx | ||
dative | вои́нственному voínstvennomu |
вои́нственной voínstvennoj |
вои́нственным voínstvennym | ||
accusative | animate | вои́нственного voínstvennovo |
вои́нственное voínstvennoje |
вои́нственную voínstvennuju |
вои́нственных voínstvennyx |
inanimate | вои́нственный voínstvennyj |
вои́нственные voínstvennyje | |||
instrumental | вои́нственным voínstvennym |
вои́нственной, вои́нственною voínstvennoj, voínstvennoju |
вои́нственными voínstvennymi | ||
prepositional | вои́нственном voínstvennom |
вои́нственной voínstvennoj |
вои́нственных voínstvennyx | ||
short form | вои́нственен, вои́нствен voínstvenen, voínstven |
вои́нственно voínstvenno |
вои́нственна voínstvenna |
вои́нственны voínstvenny |