отучи́ть (otučítʹ) + -а́ть (-átʹ)
отуча́ть • (otučátʹ) impf (perfective отучи́ть)
imperfective aspect | ||
---|---|---|
infinitive | отуча́ть otučátʹ | |
participles | present tense | past tense |
active | отуча́ющий otučájuščij |
отуча́вший otučávšij |
passive | отуча́емый otučájemyj |
— |
adverbial | отуча́я otučája |
отуча́в otučáv, отуча́вши otučávši |
present tense | future tense | |
1st singular (я) | отуча́ю otučáju |
бу́ду отуча́ть búdu otučátʹ |
2nd singular (ты) | отуча́ешь otučáješʹ |
бу́дешь отуча́ть búdešʹ otučátʹ |
3rd singular (он/она́/оно́) | отуча́ет otučájet |
бу́дет отуча́ть búdet otučátʹ |
1st plural (мы) | отуча́ем otučájem |
бу́дем отуча́ть búdem otučátʹ |
2nd plural (вы) | отуча́ете otučájete |
бу́дете отуча́ть búdete otučátʹ |
3rd plural (они́) | отуча́ют otučájut |
бу́дут отуча́ть búdut otučátʹ |
imperative | singular | plural |
отуча́й otučáj |
отуча́йте otučájte | |
past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
masculine (я/ты/он) | отуча́л otučál |
отуча́ли otučáli |
feminine (я/ты/она́) | отуча́ла otučála | |
neuter (оно́) | отуча́ло otučálo |