прире́чений • (pryréčenyj)
singular | plural | ||||
---|---|---|---|---|---|
masculine | neuter | feminine | |||
nominative | прире́чений pryréčenyj |
прире́чене pryréčene |
прире́чена pryréčena |
прире́чені pryréčeni | |
genitive | прире́ченого pryréčenoho |
прире́ченої pryréčenoji |
прире́чених pryréčenyx | ||
dative | прире́ченому pryréčenomu |
прире́ченій pryréčenij |
прире́ченим pryréčenym | ||
accusative | animate | прире́ченого pryréčenoho |
прире́чене pryréčene |
прире́чену pryréčenu |
прире́чених pryréčenyx |
inanimate | прире́чений pryréčenyj |
прире́чені pryréčeni | |||
instrumental | прире́ченим pryréčenym |
прире́ченою pryréčenoju |
прире́ченими pryréčenymy | ||
locative | прире́ченому, прире́ченім pryréčenomu, pryréčenim |
прире́ченій pryréčenij |
прире́чених pryréčenyx | ||
vocative | прире́чений pryréčenyj |
прире́чене pryréčene |
прире́чена pryréčena |
прире́чені pryréčeni |
прире́чений • (pryréčenyj) (abstract noun прире́ченість)
singular | plural | ||||
---|---|---|---|---|---|
masculine | neuter | feminine | |||
nominative | прире́чений pryréčenyj |
прире́чене pryréčene |
прире́чена pryréčena |
прире́чені pryréčeni | |
genitive | прире́ченого pryréčenoho |
прире́ченої pryréčenoji |
прире́чених pryréčenyx | ||
dative | прире́ченому pryréčenomu |
прире́ченій pryréčenij |
прире́ченим pryréčenym | ||
accusative | animate | прире́ченого pryréčenoho |
прире́чене pryréčene |
прире́чену pryréčenu |
прире́чених pryréčenyx |
inanimate | прире́чений pryréčenyj |
прире́чені pryréčeni | |||
instrumental | прире́ченим pryréčenym |
прире́ченою pryréčenoju |
прире́ченими pryréčenymy | ||
locative | прире́ченому, прире́ченім pryréčenomu, pryréčenim |
прире́ченій pryréčenij |
прире́чених pryréčenyx | ||
vocative | прире́чений pryréčenyj |
прире́чене pryréčene |
прире́чена pryréčena |
прире́чені pryréčeni |