простота • (prostota) f
singular | |
---|---|
indefinite | простота (prostota) |
definite unspecified | простотата (prostotata) |
definite proximal | простотава (prostotava) |
definite distal | простотана (prostotana) |
vocative | простото (prostoto) |
просто́й (prostój) + -ота́ (-otá)
простота́ • (prostotá) f inan (genitive простоты́, uncountable)
singular | |
---|---|
nominative | простота́ prostotá |
genitive | простоты́ prostotý |
dative | простоте́ prostoté |
accusative | простоту́ prostotú |
instrumental | простото́й, простото́ю prostotój, prostotóju |
prepositional | простоте́ prostoté |
прости́й (prostýj, “simple”) + -ота́ (-otá)
простота́ • (prostotá) f inan (genitive простоти́, uncountable)
singular | |
---|---|
nominative | простота́ prostotá |
genitive | простоти́ prostotý |
dative | простоті́ prostotí |
accusative | простоту́ prostotú |
instrumental | простото́ю prostotóju |
locative | простоті́ prostotí |
vocative | просто́то prostóto |