Perhaps from о- (o-) + пу́стошь (pústošʹ) + -и́ть (-ítʹ).
опустоши́ть • (opustošítʹ) pf (imperfective опустоша́ть)
perfective aspect | ||
---|---|---|
infinitive | опустоши́ть opustošítʹ | |
participles | present tense | past tense |
active | — | опустоши́вший opustošívšij |
passive | — | опустошённый opustošónnyj |
adverbial | — | опустоши́в opustošív, опустоши́вши opustošívši |
present tense | future tense | |
1st singular (я) | — | опустошу́ opustošú |
2nd singular (ты) | — | опустоши́шь opustošíšʹ |
3rd singular (он/она́/оно́) | — | опустоши́т opustošít |
1st plural (мы) | — | опустоши́м opustoším |
2nd plural (вы) | — | опустоши́те opustošíte |
3rd plural (они́) | — | опустоша́т opustošát |
imperative | singular | plural |
опустоши́ opustoší |
опустоши́те opustošíte | |
past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
masculine (я/ты/он) | опустоши́л opustošíl |
опустоши́ли opustošíli |
feminine (я/ты/она́) | опустоши́ла opustošíla | |
neuter (оно́) | опустоши́ло opustošílo |