pritvoriť

Slovak

From pri- +‎ tvoriť modelled after the verb otvoriť (“to open”), which was reanalysed as *o-tvoriti as opposed to the original *otъ- + *voriti, inherited from Proto-Slavic *otъvoriti. See also zatvoriť (“to close”), roztvoriť (“to open, to spread out”), vytvoriť (“to expel < to leave someone outside”).

pritvoriť pf (imperfective pritvárať)

Alternative form of privrieť (“to close partially, to close on, to imprison, to force”)

Conjugation of pritvoriť (perfective; class V, pattern robiť)

indicative		singular			plural
infinitive			pritvoriť
indicative		first	second	third	first	second	third
past	masculine	pritvoril som	pritvoril si	pritvoril	pritvorili sme	pritvorili ste	pritvorili
	feminine	pritvorila som	pritvorila si	pritvorila
	neuter	pritvorilo som	pritvorilo si	pritvorilo

past perfect	masculine	bol som pritvoril	bol si pritvoril	bol pritvoril	boli sme pritvorili	boli ste pritvorili	boli pritvorili
	feminine	bola som pritvorila	bola si pritvorila	bola pritvorila
	neuter	bolo som pritvorilo	bolo si pritvorilo	bolo pritvorilo

future		pritvorím	pritvoríš	pritvorí	pritvoríme	pritvoríte	pritvoria

conditional		singular			plural
conditional		first	second	third	first	second	third
present	masculine	pritvoril by som	pritvoril by si	pritvoril by	pritvorili by sme	pritvorili by ste	pritvorili by
	feminine	pritvorila by som	pritvorila by si	pritvorila by
	neuter	pritvorilo by som	pritvorilo by si	pritvorilo by

past	masculine	bol by som pritvoril	bol by si pritvoril	bol by pritvoril	boli by sme pritvorili	boli by ste pritvorili	boli by pritvorili
	feminine	bola by som pritvorila	bola by si pritvorila	bola by pritvorila
	neuter	bolo by som pritvorilo	bolo by si pritvorilo	bolo by pritvorilo

imperative		singular			plural
imperative		first	second	third	first	second	third
present		—	pritvor	—	pritvorme	pritvorte	—

non-finite forms		participles				transgressive	verbal noun
		present active	past active	passive	l-participle	transgressive	verbal noun
		—	pritvorivší	pritvorený	pritvoril, pritvorila, pritvorilo, pritvorili	pritvoriac	pritvorenie

From pri- +‎ tvoriť (“to create”), inherited from Proto-Slavic *tvorìti.

pritvoriť pf (imperfective pritvárať)

(transitive, rare) to add (to additionally create something)
Synonyms: dorobiť, prirobiť

Conjugation of pritvoriť (perfective; class V, pattern robiť)

indicative		singular			plural
infinitive			pritvoriť
indicative		first	second	third	first	second	third
past	masculine	pritvoril som	pritvoril si	pritvoril	pritvorili sme	pritvorili ste	pritvorili
	feminine	pritvorila som	pritvorila si	pritvorila
	neuter	pritvorilo som	pritvorilo si	pritvorilo

past perfect	masculine	bol som pritvoril	bol si pritvoril	bol pritvoril	boli sme pritvorili	boli ste pritvorili	boli pritvorili
	feminine	bola som pritvorila	bola si pritvorila	bola pritvorila
	neuter	bolo som pritvorilo	bolo si pritvorilo	bolo pritvorilo

future		pritvorím	pritvoríš	pritvorí	pritvoríme	pritvoríte	pritvoria

conditional		singular			plural
conditional		first	second	third	first	second	third
present	masculine	pritvoril by som	pritvoril by si	pritvoril by	pritvorili by sme	pritvorili by ste	pritvorili by
	feminine	pritvorila by som	pritvorila by si	pritvorila by
	neuter	pritvorilo by som	pritvorilo by si	pritvorilo by

past	masculine	bol by som pritvoril	bol by si pritvoril	bol by pritvoril	boli by sme pritvorili	boli by ste pritvorili	boli by pritvorili
	feminine	bola by som pritvorila	bola by si pritvorila	bola by pritvorila
	neuter	bolo by som pritvorilo	bolo by si pritvorilo	bolo by pritvorilo

imperative		singular			plural
imperative		first	second	third	first	second	third
present		—	pritvor	—	pritvorme	pritvorte	—

non-finite forms		participles				transgressive	verbal noun
		present active	past active	passive	l-participle	transgressive	verbal noun
		—	pritvorivší	pritvorený	pritvoril, pritvorila, pritvorilo, pritvorili	pritvoriac	pritvorenie