зжаць

Hello, you have come here looking for the meaning of the word зжаць. In DICTIOUS you will not only get to know all the dictionary meanings for the word зжаць, but we will also tell you about its etymology, its characteristics and you will know how to say зжаць in singular and plural. Everything you need to know about the word зжаць you have here. The definition of the word зжаць will help you to be more precise and correct when speaking or writing your texts. Knowing the definition ofзжаць, as well as those of other words, enriches your vocabulary and provides you with more and better linguistic resources.

Belarusian

Etymology

Inherited from Old Ruthenian зжати (zžati). Compare Russian сжать (sžatʹ).

Pronunciation

Verb

зжаць (zžacʹpf (imperfective жаць or зжына́ць)

  1. (transitive) to reap, to crop, to harvest (to gather harvest by cutting crops with a sickle, scythe, or reaping machine)
    • 1937 , Leo Tolstoy, anonymous translator, Васкрасенне, Minsk: ДВБ, translation of Воскресение, pages 217-218:
      З канторскіх кніг і размоў з прыказчыкам ён даведаўся, што, як і было раней, дзве трэці лепшай раллі апрацоўваліся сваімі работнікамі ўдасканаленымі прыладамі, астатняя-ж трэцяя частка зямлі апрацоўвалася сялянамі наймам па пяць рублёў за дзесяціну, г. зн. за пяць рублёў селянін павінен быў тры разы ўзараць, тры разы заскародзіць і засеяць дзесяціну, потым пакасіць, звязаць ці зжаць і адвезці на гумно, г. зн. зрабіць работу, што па вольнаму таннаму найму варта самае меншае дзесяць рублёў за дзесяціну.
      Z kantórskix knih i razmóŭ z prykazčykam jon davjedaŭsja, što, jak i byló ranjej, dzvje treci ljepšaj ralli apracóŭvalisja svaimi rabótnikami ŭdaskanaljenymi pryladami, astatnjaja-ž trecjaja častka zjamli apracóŭvalasja sjaljanami najmam pa pjacʹ rubljóŭ za dzjesjacinu, h. zn. za pjacʹ rubljóŭ sjeljanin pavinjen byŭ try razy ŭzaracʹ, try razy zaskaródzicʹ i zasjejacʹ dzjesjacinu, pótym pakasicʹ, zvjazacʹ ci zžacʹ i advjezci na humnó, h. zn. zrabicʹ rabótu, što pa vólʹnamu tannamu najmu varta samaje mjenšaje dzjesjacʹ rubljóŭ za dzjesjacinu.
      Iz kontorskix knig i razgovorov s prikazčikom on uznal, što, kak i bylo prežde, dve treti lučšej paxotnoj zemli obrabatyvalisʹ svoimi rabotnikami usoveršenstvovannymi orudijami, ostalʹnaja že tretʹ zemli obrabatyvalasʹ krestʹjanami najmom po pjati rublej za desjatinu, to jestʹ za pjatʹ rublej krestʹjanin objazyvalsja tri raza vspaxatʹ, tri raza zaskoroditʹ i zasejatʹ desjatinu, potom skositʹ, svjazatʹ ili sžatʹ i svezti na gumno, to jestʹ soveršitʹ raboty, stojaščije po volʹnomu deševomu najmu po menʹšej mere desjatʹ rublej za desjatinu.
      (please add an English translation of this quotation)

Conjugation

References