отпи́ть • (otpítʹ) pf (imperfective отпива́ть)
perfective aspect | ||
---|---|---|
infinitive | отпи́ть otpítʹ | |
participles | present tense | past tense |
active | — | отпи́вший otpívšij |
passive | — | о́тпитый ótpityj, отпи́тый otpítyj |
adverbial | — | отпи́в otpív, отпи́вши otpívši |
present tense | future tense | |
1st singular (я) | — | отопью́ otopʹjú |
2nd singular (ты) | — | отопьёшь otopʹjóšʹ |
3rd singular (он/она́/оно́) | — | отопьёт otopʹjót |
1st plural (мы) | — | отопьём otopʹjóm |
2nd plural (вы) | — | отопьёте otopʹjóte |
3rd plural (они́) | — | отопью́т otopʹjút |
imperative | singular | plural |
отпе́й otpéj |
отпе́йте otpéjte | |
past tense | singular | plural (мы/вы/они́) |
masculine (я/ты/он) | о́тпил ótpil, отпи́л otpíl |
о́тпили ótpili, отпи́ли otpíli |
feminine (я/ты/она́) | отпила́ otpilá | |
neuter (оно́) | о́тпило ótpilo, отпи́ло otpílo |