From பெறு (peṟu, “to obtain, have, possess”), compare Old Kannada ಪೆಱು (peṟu).
பேறு • (pēṟu)
singular | plural | |
---|---|---|
nominative | பேறு pēṟu |
- |
vocative | பேறே pēṟē |
- |
accusative | பேறை pēṟai |
- |
dative | பேறுக்கு pēṟukku |
- |
benefactive | பேறுக்காக pēṟukkāka |
- |
genitive 1 | பேறுடைய pēṟuṭaiya |
- |
genitive 2 | பேறின் pēṟiṉ |
- |
locative 1 | பேறில் pēṟil |
- |
locative 2 | பேறிடம் pēṟiṭam |
- |
sociative 1 | பேறோடு pēṟōṭu |
- |
sociative 2 | பேறுடன் pēṟuṭaṉ |
- |
instrumental | பேறால் pēṟāl |
- |
ablative | பேறிலிருந்து pēṟiliruntu |
- |